7 : 55 – 25. 9. 2007 – zborovňa ŠKIŠ – Krasňany – Bratislava – Slovakia

„ Dobre. Takže všetci ste pochopili, čo máte robiť? Tváriť sa, že nevidíte tie bezpečnostné kamery...“ riekol Bajkal, ale opäť bol prerušený tento krát pani Lazorovou z Lozorna na lazoch, o ktorej už všetci zabudli, že je schopná ľudskej reči.

„ A tie kamery ... Sú aj na učiteľských záchodkoch?“

Bajkal sa pozrel spýtavo na L ktorý si v kúte hrýzol palec a pozoroval Watariho ako si lebedí v kresle a šteboce čosi do uška zapýrenej pani Vilikofskej. Keď si všimol ako naňho celý učiteľský zbor ( okrem Borka, pamätáte, je doma, má sračku ) uprene zíza nevedel zrazu čo sa deje, začal sa škrabať za ľavým uchom pravou rukou ( žiadne obavy tento úkon je fyzicky možný u všetkých osôb, ktoré disponujú ručičkami a uškami, ale čo sa týka L on by si dokázal olízať aj ten povestný ,,vlastný lakeť,, ) a zas naopak. No keďže profesori neprestali naňho pozerať spýtal sa

„ Čo sa deje? Mám niečo na tvári? Alebo ...“

„ Bože!! Pre Kristove rany! Ako môžete byť najväčším detektívom na svete keď ani neviete, čo sa okolo vás deje? Pani Lazorová sa niečo pýtala a odpoveď na tú otázku by interesovala aj mňa.“ to sa ozvala pani Fondrk pričom sa jej nozdry rozšírili a zafunela presne ako dostihová kobyla s narazenou kyčlí.

„ No tak .. ako znela tá vaša otázka?“

„ Namontovali ste kamery aj na učiteľské záchodky?“ zopakovala pani Lazorová svoju už raz položenú kvečšn a začala sa triasť, lebo už dávno nemala vitamíny a teraz cítila ako na ňu ide depresia.

„ Predovšetkým na učiteľské záchodky. Človek nikdy nevie.“

„ A čo ak ... čo ak budú mať niektoré panie profesorky ehm no to čo ženy mávajú?“ spýtal sa Bajkal s nervóznym úškľabkom na mäsitej tvári.

„ A to je problém? Ja vidím problém skôr v tej šmuhe na zemi. Nezdá sa vám, že má zvláštny tvar na to, že je to len šmuha? A tá farba ... Aj na okne je taká šmuha, a tu tiež a tu a tu. Dokonca aj tu. To som ešte nevidel. Watari mám odôvodnené podozrenie, že tu niekde skrývajú zločin a nebudem ďaleko od pravdy, keď budem tvrdiť, že ide o zločin vraždy.“

„ Už zase?“ vzdychol si starý muž, len s ťažkosťami sa odlepil od svojej znovu nájdenej lásky pričom jej prisľúbil, že ju neveeer neopustí a že sa s ňou čo najskôr ožení a pristúil k L, ktorý sa prehŕňal v odpadkoch dúfajú, že nájde ďalšie vodítka v príade Vraždy v zborovni.

„ No prosím, ďalšia taká šmuha. Watari čo tam tak stojíš? Hľadaj stopy.“

Watari ľútostivo potriasol hlavou a vytrhol L z ruky cennou trofej, ktorou nebolo nič iné len šupka od banánu zašinená od akejsi červenej farby


Intermezzo

Ryuk – „ Ty, Lájt, vieš čo je červené? Epĺĺz. Dej mi. Dej. Dej.“

Lájt – „ A čo za to?“

Ryuk – „ Uznanie.“

Lájt – „ To už mám som Boh, ne? Ďalej ...“

Ryuk – „ Lájt daj mi epĺĺ lebo bude zlý šinigami“

Lájt – „ Daj mi niečo za epĺĺ, lebo bude zlý Lájt.“

Ryuk – „ Zlý šinigami je horšie. Zabiju teeee. Zemreš strašnouuuu smrtiiiii sááááááám uuuplneee sááááááám“

Lájt – „ Neblbni, Ryuk. Také staré ftipy, keď sám dobre vieš, že Bohovia sú nesmrteľní.“

Ryuk – „ Jáák myslíííííš, Láááááájt, jááááááák myslíííííííš.

( ticho )

Ryuk – „ A aby si vedel dal som si ťa na zoznam ľudí, ktorých nemám rád“

odhodil ju a za značných protestov ho odtiahol za rukáv z miestnosti ospravedlňujúc sa na všetky strany. Keď už boli obaja za dverami, Bajkal si končekom prsta privolal k sebe pani Vilikofskaju a spýtal sa jej

„ Dobre ste to upratali? Ani kapička neostala? Je to tam kam osud nariadil, aby to bolo? Výborne. Všetko ide presne podľa plánu, len musíme nevýhody využiť ako výhody, Nadežda. Cháete však. Nič nehovorte, vidím vám to na očiach. Viem, že taká vec ako že stará láska nehrdzavie neotrasie vaším pevným presvedčením a spolieham sa na váš úsudok. Dokončite to a zariaďte všetko okolo toho, jasná? To som rád. Ani nevíte jak rád“